5/5

SA - Sebaceózna adenitída

  • Added: 16.09.2015   |   1562 readings / views
Sebaceózna adenitída (angl. sebaceous adenitis, skr. SA) u Akít sa v posledných rokoch stáva výrazným chovateľským problémom. 
   SA je vzácne seboroické a alopatické ochorenie postihujúce výlučne mazové žľazy kože, ktoré sú v priebehu procesu úplne deštruované zápalovým imunitne sprostredkovaným procesom. Napriek tomu, že môže byť postihnutý akýkoľvek pes, výraznú predispozíciu majú plemená Akita, Pudel, Viszla, Samojed a Čau-Čau.  Ochorenie je geneticky podmienené, u akít a pudlov bol preukázaný autozomálny recesívny typ dedičnosti a práve vďaka tomuto typu dedičnosti a relatívne dlhej, až niekoľkoročnej asymptomatickej fáze sa ochorenie ľahko udržuje a amplifikuje v populácii. 
   Vzhľadom k značnému nárastu počtu pacientov s týmto ochorením v našich podmienkach sa v posledných rokoch stáva SA pri tomto plemene alarmujúcim chovateľským problémom a snahou niektorých chovateľských klubov je zamedziť ďaľšiemu šíreniu ochorenia vrámci plemena. Z toho dôvodu sa aj pre veterinárnu verejnosť stáva znalosť problematiky, správnej diagnostiky a terapie SA dôležitou informáciou.
SA u akity, vek 4 roky – celkový pohľad – riedka, matná, nekvalitná srsť, v oblasti krku sekundárna pyodermiaNa tomto detaile srsti je patrná nadmerná tvorba lupín, riedka srsť, chýba podsadaNa tomto detaile srsti vidno výrazné folikulárne odliatky pevne nalepené na srsti.

Klinické príznaky:
Prvé klinické príznaky sa môžu objaviť v neskoršom šteňacom veku alebo kedykoľvek behom
života zvieraťa. Klinické príznaky u Akít sú charakterizované najmä nekvalitnou, matnou a mastnou, silne riedkou srsťou, vypadávanie srsti, najmä podsady, často iba so zachovanou krycou srsťou, nadmernou tvorbou lupín, a tvorbou folikulárnych odliatkov. U Akít je častá sekundárna pyodermia (hnisavé ochorenie kože). Na dotyk môže srsť pôsobiť mastne a pacienti obvykle vykazujú charakteristický sebaceózny zápach (myšací zápach). Lokalizácia procesu na počiatku ochorenia býva obvykle na miestach s veľkým počtom mazových žliaz tj. na hlave, ušiach, krku, chvoste, vrchnej časti trupu, proces ochorenia sa obvykle šíri na celý trup a časti končatín blžšie k trupu.

Diagnostika
Napriek tomu, že klinické príznaky sú pre toto plemeno dosť charakteristické, stanovenie diagnozy je možne iba biopsiou kože Než sa pristúpi ku kožnej biopsii, je vždy vhodné urobiť zoškrab, najmäa kvôli vylúčeniu demodikózy.

 
zdroj: J. RYBNÍČEK
Nezávislý veterinární dermatolog a dermatohistopatolog Oslavany
VETERINÁŘSTVÍ 10/2011
spracovala: Zuzana Havlíková jr.